Pár slov o mne

„Ahoj, ja som Marek a precestoval som toľko a toľko krajín, ale keďže hromadu z nich neuznáva skoro nikto alebo vôbec nikto, ani za nič na svete sa nedá zrátať koľko som toho vlastne precestoval.“ Takto nejako by sa začínalo moje cestovateľské cévéčko, keby som ho písal pred desiatimi rokmi.

Keďže sa však do toho púšťam dnes a nie pred desiatimi rokmi, musím hneď na úvod z tohto úvodu vypustil slovo „precestoval“ a nahradiť ho „navšívil“. Dnes viem, že precestovať možno tak San Maríno alebo Vatikán. Teda vlastne ani ten nie, lebo do záhrad, ktoré tvoria polovicu štátu aj tak  nikoho nepúšťajú. A napísať, že som precestoval Thajsko, keď som týžden chľastal na Kao San road a potom sa ďalší týžden váľal na Ko Samui a Phi Phi, to mi príde prinajmenšom zavádzajúce. A vlastne sa mi už ani nechce písať o tom, koľko krajín som navštívil. A nie len preto, že veľa z nich boli pochybné separatistické republiky. Kedysi mi na tom naozaj záležalo, dnes je to pre mňa už len nedôležité a nič nehovoriace číslo (v mojom prípade navyše diskutabilné a nepresné). A vlastne by som ten úvod napísal celkom inak. Takže celé odznova.

Ahoj, volám sa Marek. Kedysi som si myslel, že cestovanie ma robí výnimočným a že by mohlo byť zmyslom môjho života. Dnes si to našťastie už nemyslím. Cestuje predsa skoro každý, je to úplne jednoduché. Výnimočný je skôr ten, kto sedí doma, neničí planétu zbytočným uhlíkom z lietadiel nízkonákladových aerolínií a robí vo voľnom čase niečo užitočné. Som nesmierne šťastný, že som v živote našiel niečo hlbšie, dôležitejšie a hodnotnejšie, ako je cestovanie.

Cestovanie pre mňa aj naďalej ostáva jednou z hlavných záľub, do ktorej investujem veľkú časť svojho voľného času, peňazí, dní dovolenky a výrazne zamestnáva aj môj mozgový procesor (chcem povedať, že o cestovaní dosť premýšľam). Aj preto som sa rozhodol prevádzkovať túto webovú stránku.


„…nemá rád západ, ten smrad jeden, a ešte sa tvári ako divoch, len aby ho počúvali. Opovrhuje našou mladou liberálnou demokraciou a znevažuje naše spoločenské a intelektuálne výdobytky, naše civilizačné úsilie a postmodernistické projekty, lebo má v hlave totálny bordel, rozklad, aby mu pálili staré pneumatiky a aby dobytok sral, kde ho napadne, a je mu ľahostajné oslobodenie ostrakizovaných menšín, pretože je obyčajná sviňa, ktorá sa váľa v špinavostiach minulosti a hrabe sa v špine zaostalosti.“ (Andrzej Stasiuk – Východ)