Ako?

Žiaľ nikdy som neprišiel na to, prečo by som sa mal zveriť do rúk cestovnej kancelárie. Delegáta trafí šľak a čo tam potom ja budem? Ako sa vrátim domov z miesta, na ktoré ani neviem, ako som sa vlastne dostal? Nikdy ma veľmi nelákal chill-out pri bazéne all-inclusive hotela, ani naháňačka po pamätihodnostiach mesta vo vleku sprievodcu, mávajúceho nad hlavou voľajakou mucholapkou.

Výlety som si rád robil po svojom. Sám som si ich naplánoval, sám na mieste zisťoval, ako je to všetko úplne iné, než som si pri plánovaní nalinajkoval a sám som potom niesol následky svojich neuvážených činov a mizerných plánov. Takto som to odpozeral od rodičov a práve toto chcem ukázať aj svojim deckám.

Cestujeme na vlastnú päsť. Nezávislo, individuálne, bez cestovky, alebo ako ešte inak vzletne to možno nazvať. Nejak nemám pocit, že je nutné, aby mi niekto vybavoval dovolenku. Veď je to pomaly tá najjednoduchšia vec na svete.

No dobre. Treba počítať s tým, že človek strávi hodiny plánovaním. Kam ísť, ako sa tam dostať, čo tam vidieť, kde prespať. Niekedy to ani finančne nevychádza o moc lacnejšie, ako s tou cestovkou. A hlavne, keď sa niečo pokazí a ja by som najradšej riadne nahučal na toho mamľasa, ktorý to celé zbabral, nemám na koho. Iba tak na samého seba. Prečo teda cestujem takto? Jednoducho ma to tak baví a hľadať pre to dajaké hlbšie a vznešenejšie dôvody pre mňa nemá zmysel.