Hry na cestu

Naše deti sú veľmi hravé. V tej vekovej kategórií je to vcelku rozšírený nešvár. Nezaujímajú ich tísíce rokov staré antické ruiny, dokonalé výtvory renesančného sochárstva, dokonca ani impresionizmus vo výtvarnom umení. Ukazujem im tie najväčšie poklady, ktoré vytvoril ľudský um a príroda a oni čo na to? Nič! Chcú sa hrať! A tak miesto desiatich zväzkov dejín umenia a kufríka s chemikáliami na analýzu geologických vzoriek, vláčime plný batoh autíčok, kociek a formičiek do piesku.

Zo všetkých tých plastových hovadín je najužitočnejšia lopatka. Na piesok aj do kamienkov, keď nič iné, dajú sa ňou zabíjať muchy. No a samozrejme lopta. Ale ja mám dvoch chalanov, futbalistov, neviem nakoľko loptu využije niekto iný. Z kategórie spoločenských hier nosíme:

Deti z Carcassone – toto je kráľ (či kráľovná?) stoloviek. Pravidlá sú veľmi jednoduché, chápe to štvorročné dieťa. A nie len chápe. Dokáže to hrať takmer zarovno s dospelým. Takže sa netreba trápiť tým, ako prehrať, ale môžem si to s krpcami rozdať pekne na férovku. Jedna partička trvá zhruba 15 minút, čo je úplne akurátny čas. Treba si len urobiť trochu miesta na rozkladanie herného územia. Predáva sa aj kompresná, cestovná varianta.

Dobblo – na túto hru miesta veľa netreba. Je skladná, rýchla a napínavá. Problém občas je, že niektoré deti neradi počas prázdnin zamestnávajú mozgové závity a bez mozgu sa dobblo veľmi hrať nedá.

Bang! – treba aspoň štyroch hráčov a nie je to úplne pre najmenších (6 roční už to uhrajú). Zato je to fakt sranda, decká to majú radi a môžu si pri tom kompenzovať svoje sadistické chúťky.

Karty – pre menších Uno. Z toho sa dá už okolo 4-5 rokov prejsť na klasické sedmové karty a hrať faraóna. Pre prváka je ideálne Očko (zbierať 21), parádne sa pri tom precvičuje sčitovanie. V dohľadnom čase plánujem deti naučiť Poker a Šnapsa. Z kartových hier ale u nás vládne Vojna (vyššia berie). Princíp chápu aj fakt malí hráči, celé je to postavené na náhode, vek a šikovnosť tu nerozhoduje, je to teda ideálne pre dvoch nevyrovnaných detských protivníkov. A trvá to niekedy dosť dlho! Keď vytiahnem vo vlaku balík kariet a nechám chlapcov hrať vojnu, viem, že mám minimálne pol hodiny kľud.

Rýchle slovné hry: tých je more, ale väčšinou sú nudné. Opakovane sa vraciame k hre Mrož – kto uvidí chlapíka s fúzami, zakričí „Mrož!“ a má bod. No a pri ceste autom fičí Banán – bod má ten, kto uvidí žlté auto.

Pištolky: toto sa ťažko popisuje, ale je to extrémne jednoduché. Je to trochu vyšší level kameň, papier, nožnice. Štvorroční to zahrajú v pohode. Netreba na to nič, iba dve ruky. Palec, prsteník a malíček schovaný do dlane, ukazovák a prostredník vystrčený, ako pištoľ. Dá sa pri tom stáť aj sedieť. Hrá sa na tri doby. Raz, dva – buch buch po stehnách. Na tri, na poslednú dobu ide akcia: 1 – ruky od lakťa nahor zdvihnúť, čo symbolizuje nabitie pištolí. 2 – skrížiť ruky na hrudi. Toto je obrana, schovávaš sa za sud (piva). 3 – rukami pištoľkami namieriť na jedného z protihráčov, takto strieľame. Všetci hráči musia ísť samozrejme naraz, ako v kameň/papier/nožnice, aby vopred nevedeli, čo urobia súperi. Strieľať môže len ten, kto má nabité. Kto má prekrížené ruky, toho sa nedá zastreliť. Zastreliť možno hráča len vo fáze nabíjania, alebo streľby. Skús to, je to vážne chytľavá hra. Kedysi cestou plným vlakom z Brna do Bratislavy, sediac na zemi v priestore pre bicykle sa k nám pridali štyria mladí Nemci, cestujúci s nami na batohoch. V siedmych ľuďoch to už bol vážne masaker!

Príbeh na pokračovanie a miniRPG: začalo to jednoduchým skladaním príbehov. Každý povie jednu, dve vety, ktoré majú na seba nadväzovať a postupne vzniká príbeh. Dospelák spravidla dáva príbehu dynamiku, malí rozprávači sa snažia, aby všetko dobre dopadlo. V praxi to vyzerá nasledovne:

Dieťa1: Jožko sa ráno zobudil, otvoril očká a vyskočil z postele. Dieťa2: Naranajkoval sa, obliekol a vyrazil von za dobrodružstvom. Rodič: Ako vychádzal z vchodu svojho paneláku, padol na neho susedov balkón. (Chvíľa smiechu a hnevu.) Dieťa1: Našťastie sa mu nestalo nič strašné, balkón mu trafil len nožičku. Dieťa2: Ihneď prišla sanitka a odviezli ho na operačnú sálu. Rodič: Jožko leží na sále, čaká na operáciu. Zrazu si však uvedomí, že tí ľudia okolo neho nie sú normálni doktori. Sú to zombíci… A takto to môže pokračovať do nekonečna.

Ak si niekedy hrával Dračí doupě, alebo iné hry na hrdinov, upgrade tejto doplňovačky príbehu ti je určite už dávno známy. Áno, hráme sa príbehy na hrdinov, rolové hry. Ale iba také veľmi jednoduché, prakticky bez pravidiel. Z rodiča sa stal Pán jaskyne, alebo inak Rozprávač. Tento vymýšľa zákruty príbehy, ženie malých hrdinov bludiskami, posiela proti nim najrôznejšie beštie a tak ďalej. No a malí hráči preberajú role hrdinov, stojacich proti neľútostnému svetu Pána jaskyne. Samozrejme, len v hlave. Rozprávač rozpráva príbeh, hráči hovoria, čo ich hrdinovia práve robia. Toto je úplne najjednoduchšia verzia:

Rozprávač: vošli ste do izby. Na zemi leží kopa rozsypaných jabĺk, pred vami je okno, schody na povalu a napravo sú zavreté dvere. Hráč1: otváram dvere. Hráč2: beriem si jablko a idem s taseným mečom hore po schodoch. No a za dverami môže byť múdra babka, alebo strašná príšera. Jablko je samozrejme otrávené. A tak ďalej…

Na vyššiu úroveň už treba jednu či dve kocky. Na začiatku si stanovíme, aké sú postavy: silný bojovník si k hodu kockou v boji vždy pripočíta 2body, ale zas je trochu hlúpy, takže keď mu niekto klame, tak od čísla, ktoré padne na kocke 3body vždy odpočítavame. A tak podobne. Vlastností je nekonečne veľa, ale zas netreba to preháňať, lebo sa v tom nakoniec nikto nevyzná. Stačia dve, tri, s ktorými bude potom Rozprávač v príbehu najčastejšie pracovať. Hrá sa rovnako ako v jednoduchšej variante, Rozprávač rozpráva čo sa deje, hráči za postavy na to reagujú. A keď príde napríklad k boju, hodí kockou Rozprávač za zloducha a hráč sa hrdinu. Kto má na kocke vyššie číslo vyhráva. Rovnako sa dá rozhodovať o tom, či niekoho trafí padajúci balkón (párne/nepárne čísla na kocke). Vždy je fajn doviesť príbeh k šťastnému koncu, deti to majú radi. Aj keď sa občas stane, že princ si vezme princeznú za manželku, pobozká ju a ona sa mu premení na škaredú žabu. Kocka je nevyspytateľná, rovnako ako sám život v našom svete fantázie.