Stan a spacák boli mojimi vernými spoločníkmi od prvej cesty do ďaleka. Časom som sa zocelil a už aj stan som, s výnimkou výletov do komármi zamorenej tajgy, nechával doma a nosil so sebou iba vojenskú celtu. V manželstve som znova vymäkkol, ženička sa o mňa príkladne stará, všakže, takže z celty som sa po príchode detí vrátil znova do stanu. Už to však nie je ľahká samonosná konštrukcia. Náš dnešný stan váži 11 kg a v batohu by som ho rozhodne nenosil. A v poslednom čase už pokukujem po nejakom ešte lepšom, rozumej ťažšom…

Naše rodinné kempovanie dnes má už len málo spoločné s tým v divokých časoch mladosti. Náš štvormiestny palác s predizbou by bol v poli za mestom alebo v lesnej húštine nenápadný asi ako mucha v pene na pive . S tým proste treba do kempingu. Túto možnosť spravidla využívame v Rakúsku, kde sú kempy na veľmi dobrej až turbosuper úrovni a oproti konvenčným ubytovacím zariadeniam majú jednu nespornú výhodu. Cenu, ktorú si môže dovoliť zaplatiť aj päťčlenná slovenská rodinka. Nie je to však len o tom, ako ušetriť. Spanie v stane nás vlastne celkom baví. Nie sme zatiaľ žiadni kempingoví veteráni. V našom textilnom domčeku sme s deckami strávili deckami ani nie sto nocí. Skúsim tu však v skratke porozprávať o tom, ako pod stanom fungujeme my.

Druhé a tretie dieťa sme začali do stanu ťahať keď mali asi rok. Nespomínam si, že by s tým ktorékoľvek z nich malo nejaký problém. Je to vlastne taký domček s predzáhradkou, keď sa im nechce byť dnu, vybehnú von. V stane sa nemusím báť, kde akú vázu zhodia, aké okno rozbijú či dvere rozkopú, ako sa to stáva na hoteloch. Chcete sa biť? Nech sa páči! Karimatky sú ako žinienka tatami, kto sa dotkne plášťa stanu prehráva. Vojaci pozor, vankúšová vojna začína!

Najčastejšie sa stretávam s otázkou, či nám v stane nie je zima. Jasné, v noci môže byť chladno, zvlášť na horách, ale existujú teplé spacáky špeciálne pre deti a najmenšieho krpca sme si s manželkou vždy brali k sebe do spacáku. Existujú aj spacáky pred dvoch, respektíve, niektoré typy spacákov je možné zozipsovať dohromady, ako to máme my. Nafukovacia karimatka pod spacák, aby bolo krásne, mäkkúčko, deka pod spáča dnu do spacáku a čiapka na hlavu. Extrémni zmrzloši si ešte môžu strčiť nohy do mikiny a takto si vliezť do spacáka. Samozrejme, poriadne sa zakukliť a dobrú noc. Počas bežnej letnej noci je však problém skôr opačný – v spacáku je príliš teplo.

Keď prší, je to mrzuté, ale to aj v klasickej hotelovej izbe. V zlom počasí robíme program tak, aby sme boli cez deň v suchu a teple. Občas je v kempe nejaká spoločenská miestnosť, kde sa dajú zahrať karty a spoločenské hry. Búrka, najmä uprostred noci, je vždy nezabudnuteľný zážitok.

Kameňom úrazu býva hygiena, Rakušáci sa však o sociálne zariadenia príkladne starajú. Občas sa stane, že je sprcha na mince. Teda… studená voda tečie aj zadarmo a tých 50centov či euro zas taká pálka nie sú. Záchody však bývajú od stanu kúsok ďalej, takže keď má drobec problémy hlásiť vopred, môže to byť trochu tesné. Postaviť stan pri záchode zvyčajne nie je nápad z kategórie tých najlepších. Mimochodom, toto je dôvod, prečo sa v kempoch pije oveľa viac víno, ako pivo. Vyliezať v noci z vyhriateho spacáku kvôli plnému mechúru je nanič samé o sebe, nie to keď ešte potom treba ísť 50 metrov niekam k záchodu.

Večerná zábava v Rakúskych kempoch sa ani zďaleka nechytá na to, čo poznám zo Slovenska. To však nie je chyba, ale jedno veľké plus. Jediný raz sa mi Rakúsku stalo, že by v kempe do noci niekto chľastal a hulákal – partička Slovákov pri Neziderskom jazere. Na folklórny program slovenského typu v Rakúskych kempoch nie je nikto zvedavý. Nočné zábavy za prípadnej účasti príslušníkov pohotovostnej motorizovanej jednotky policajného zboru tu proste nemajú tradíciu. So zapadajúcim slnkom všetok ruch utíchne a nad kempom sa vznáša už len jemné chrápanie celodennou starostlivosťou o deti k smrti unavených fotríkov…