Ahoj! Ja som Batoháč. Keďže si na svojich cestách virtuálnym priestorom dorazil práve sem, mám závažné dôvody domnievať sa, že Ťa zaujímajú aj cesty po svete skutočnom. To sme dvaja, povedal by som, ale v skutočnosti je nás samozrejme oveľa, oveľa viac. Milióny ľudí, križujú našu planétu na cestách za poznaním, dobrodružstvom, oddychom či lovom kapitálnych záberov na svoje instagramy.

V časoch, keď som na svoje cesty prvý raz vyrážal ja, bol poznávacím znakom nás, ľudí na cestách ruksak – batoh. Boli to doby, keď trojmesačná cesta po zemi do Indie stála len o málo viac, ako spiatočná letenka do toho istého cieľa. Doby, keď nebolo treba plánovať výlety dlho dopredu, aby si cestujúci rezervoval ubytovanie vopred online, keď sa pred vstupmi do pamiatok netlačili dlhočizné rady návštevníkov, a internet nebol plný instatných návodov ako a kam cestovať.

V jeden moment sa však čosi zmenilo. Teda zmenilo sa toho hodne – spôsob cestovania, ceny, možnosti zdieľania zážitkov a informácií. Ale tá hlavná zmena, to, čo od základu zmenilo celý cestovný ruch, bol vynález a masívne rozšírenie kufra na kolieskach.

V momente, keď ma jedného pekného dňa poslali z check-inu na Schwechate s mojím batohom kamsi dozadu, do temného kúta, do okienka pre príjem batožiny atypických rozmerov, vedel som, že môj život už nikdy nebude ako pred tým. A tak aj bolo. Od toho dňa zrazu šlo na cestách všetko ako po masle, ubytovanie a lístky na vlak on-line, z kyberpriestoru ma začali bombardovať e-booky nabité užitočnými radami na cesty a gps navigácia ma doviedla aj na záchod. Cestovanie stratilo gule.

Bolo treba niečo urobiť. Seknúť s tým sa mi nechcelo. Ostávala možnosť postúpiť na nejaký vyšší level. Ale kam? Stať sa „profesiónálnym“ cestovateľom mi prišlo ako navýsosť komický nápad, veď čo je to za umenie byť najlepší v takej banálnej činnosti, ako presúvanie sa hore-dole po svete. Nie, nie. Chcelo to niečo originálnejšie, niečo,  čo by cesty skutočne ozvláštnilo, urobilo ich znova tým nepredvídateľným a divokým dobrodružstvom. A tak som si behom pár rokov s manželkou obstaral deti. Troch malých spolucestujúcich, ktorí dokážu aj z nudnej prechádzky po parku vytrieskať dávku adrenalínu.

Ak Ťa môj dlhý úvod neznechutil, dovoľ mi privítať Ťa na Batoháčovi. Porozhliadni sa tu, možno tu nájdeš niečo užitočné. Nečakaj však kompletný bedeker, sprievodcu konkrétnou destináciou od A po Z. Svet sa mení veľmi rýchlo, informácie starnú a preto je lepšie sa pred cestou poobzerať po najaktuálnejších zdrojoch. Batoháč je blogom na spôsob televízneho Objektívu či Túlavej kamery. Krátke reportáže, čriepky z ciest. Možno poskytnem len pár informácií z menej cestovaných destinácií, možno nápad na výlet. Bližšie informácie a detailné popisy tu však nenájdeš. Detailných sprievodcov destináciami a návodov ja plný internet. Batoháč prináša iba subjektívny pohľad na cestovanie. Môj pohľad.